reklama

(Ne)ohrozene v sloňom sirotinci na Srí Lanke

Pri tejto téme sa názory ľudí delia do dvoch skupín. Tí, čo sú proti držaniu slonov v podobných zariadeniach, a tí, čo sa chcú na nich previezť, umyť ich či kŕmiť. Do ktorého tábora patríte vy?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Pri návšteve Srí lanky som sa rozhodla zájsť do slonieho sirotinca aby som zistila, čo si vlastne o tom myslím. Popravde, nikdy som sa na slonovi nepreviezla, a zaujímalo ma, aké to asi je. No nakoniec som si povedala, že ani mne sa nepáči, keď si na mňa sadne lienka či mravec.

Sirotinec bol založený v roku 1975 vtedajším ministrom dopravy. Hlavným dôvodom založenia bola ochrana sloních sirôt, a prípadná zdravotná starostlivosť pri sloníčatách, ktoré našli napadnuté v džungli. Momentálne sa vec má tak, že sirotinec funguje viac-menej ako "ZOO" kde sa pohybuje veľké množstvo turistov. Pri mojej návšteve sa v areáli spolu so mnou nachádzalo ešte zhruba 50-80 turistov. Zastávam sa názoru, že slony sú majestátne stvorenia ku ktorým je treba mať rovnako veľký rešpekt. Hlavne v období párenia sa a veľkého sucha sú slony podraždené, čo može vyvolať ich zvýšenú agresivitu. Po zaplatení vstupného, ktoré činilo 20 dolárov, som sa rútila dovnútra. V tomto sloňom sirotinci pobehujú sloníčatá po areáli, veľké slony stoja obďaleč pri svojich ošetrovateľoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: Petra Koziotová)

Po prejdení sotva pár metrov na mňa máva a prihovára sa mi tamojší zamestnanec. Aké milé, hneď pri príchode. Radí mi, nech ho nasledujem, ukáže mi sloníča z tesnej blízkosti. Prichádzam opatrne k desaťročnému sloníčaťu menom Pinkie. Má niečo cez dva metre a ten najláskavejší pohľad na svete. Hladím Pinkie po jej chobote. A ona sa okamžite otočí bokom, aby na mňa jedným očkom hľadela. Vychutnávala som si toto milé stretnutie. V tom mi zamestnanec vraví, že ma ochotne s Pinkie vyfotí, keď sme si obe tak skvelo "sadli". Na to k nemu pribehnú ďalší dvaja zamestnanci a všetci ma začnú fotiť do svojich mobilov vrátane toho môjho. V prvotnom okamžiku mi preblesklo hlavou, že za to budú určite niečo chcieť, keď z nich tá ochota priam srší. Potom si vravím, že na tak milom mieste (ako sa mi to spočiatku zdalo), predsa vypočítavý ľudia nie sú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, opak bol pravdou, keď po pár milých cvaknutiach tohto krásneho okamihu si pán, ktorý ma k sloníčaťu zaviedol, vypýtal bakšiš. Ja, unesená a omámená okamihom, si vravím, že teda dám mu jeden dolar za to, že ma s Pinkie zoznámil. Jeho zhrozenie, že mu dávam LEN jeden dolár ma šokovalo. Pán nahnevane vysvetľuje, že tu predsa stoja traja, ako si majú ten dolár rozdeliť..? Pýta si desať dolárov pre každého. Moje oči sa z jamiek už nemohli vygúľať viac. Nasadila som svoj pasívne agresívny tón a pánom vysvetlila, že ak nemajú záujem o tento jeden dolár, tak im nedám vôbec nič. Priznávam, tento herecký výkon som podávala s veľmi malou dušičkou, keďže tam na mňa boli traja. Našťasie pochopili a bol im nakoniec dobrý aj ten jeden dolár. Trošku sklesnutá som odchádzala od Pinkie s myšlienkou, že asi skutočne je všetko len biznis.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Prešla som niekoľko metrov smerom k väčšej tlupe turistov a zrazu som začula obrovský rev už dospelých slonov zo stáda, ktoré stálo obďaleč na planine. Nervozita a stres zamestnancov sa dala krájať. Všetkých turistov, vrátane mňa, nahnali za vyššie drevené oplotenie, kam vraj sa slony nedostanú. Vážne som premýšľala nad týmto "opevnením", ktoré pozostávalo z drevených ostnaných kolíkov trčiacich zo zeme. Ak by sa to stádo rozbehlo, tak nám nepôže ani svätená voda, nieto pár drevených kolov, myslím si v duchu. Rev ale neutíchal a zamestnanci začali utekať hore k tomu stádu. Výhľad som nemala bohvieaký, takže som tŕpla nervozitou, čo sa tam asi stalo. Za pár minút sa k stádu valil jeep. Reakcia stáda na seba nenechala dlho čakať a ich rev sa zdvojnásobil. Turisti znervózneli o to viac. Posádka auta sa preto rozhodla ísť inou trasou. Moja zvedavosť bola v tej chvíli obrovská a preto som neváhala a spýtala sa jedného zo zamestnancov ktorý stál s nami v našej drevenej ohradke. Len nech hovorí anglicky, modlím sa v duchu. Na to mi začal vysvetľovať situáciu, že slony sú samy o sebe veľkými stressmenmi. Dokážu sa vystresovať len tak, že na nich my, turisti, civíme denno-denne v ich areáli. A tak sa stala nehoda. Dva dospelé slony začali byť samovoľne agresívne na jedného zo zamestnancov a zranili ho. Jeep sa k nemu snažil dostať a následne ho previezť do nemocnice. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď ho už naložili, a auto prešlo okolo nás, zdalo sa mi, že som tam zahliadla práve toho pána, ktorý ma nalákal na fotky s Pinkie. Každopádne to už nijak nezistím, ale ak to bol skutočne on, tak karma na Srí Lanke funguje takmer okamžite. 

Petra Koziotová

Petra Koziotová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nadšená cestovateľka a zberateľka zážitkov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu